Press

3. 4. 2008, Žilina

E. Suchoň: Horalská suita, P. I. Čajkovskij: Koncert pre klavír a orchester č. 1 b mol, R. Schumann: Symfónia č. 4 d mol op. 120

Štátny komorný orchester Žilina, Ladislav Fančovič, klavír

„Puncom sviežosti, ale aj aktualizačným vkladom potešila koncepcia mladého perspektívneho dirigenta Martina Leginusa. Vzájomne motivujúci bol aj dialóg dirigenta so sólistom večera, klaviristom Ladislavom Fančovičom. Obidvoch mladých umelcov spája nielen rok narodenia (1980), ale evidentne aj iné umelecké súradnice. Čajkovského Klavírny koncert č. 1 b mol, lákadlo, lahôdka a poslucháčsky hit, vyznel v ich podaní bravúrne. [...] M. Leginus spolupracuje s viacerými našimi orchestrami a zanecháva výrazné echo. Napriek veku disponuje vzácnou mentálnou zrelosťou, kultúrou, intelektom. Súborom (aj) týchto osobnostných adjektív sa vyznačovala Schumannova Symfónia č. 4 d mol op. 120. Vo svojom naštudovaní je zadefinoval ako myšlienkovo náročnú, vnútorne mimoriadne logicky zomknutú, prepojenú, výrazovo menej diferencovanú, výpovedne bohatú a silnú. Leginus predstupuje pred orchester dôsledne pripravený, komunikuje výrečne a jasným gestom, tvorí, pointuje. Žilinčania hrali inšpirovane a bez výraznejších zaváhaní. Možno sa tešiť z prísľubov, ktoré talentovaný dirigent stále výraznejšie naznačuje. Ostáva len dúfať, že slovenská hudobná kultúra o neho nepríde skôr, než sa stihne na domácich pódiách „zabývať“...“

Lýdia Dohnalová, in: Hudobný život 3-4/2008


3. 4. 2008, Žilina

E. Suchoň: Horalská suita, P. I. Čajkovskij: Koncert pre klavír a orchester č. 1 b mol, R. Schumann: Symfónia č. 4 d mol op. 120

Štátny komorný orchester Žilina, Ladislav Fančovič, klavír

„Puncom sviežosti, ale aj aktualizačným vkladom potešila koncepcia mladého perspektívneho dirigenta Martina Leginusa. Vzájomne motivujúci bol aj dialóg dirigenta so sólistom večera, klaviristom Ladislavom Fančovičom. Obidvoch mladých umelcov spája nielen rok narodenia (1980), ale evidentne aj iné umelecké súradnice. Čajkovského Klavírny koncert č. 1 b mol, lákadlo, lahôdka a poslucháčsky hit, vyznel v ich podaní bravúrne. [...] M. Leginus spolupracuje s viacerými našimi orchestrami a zanecháva výrazné echo. Napriek veku disponuje vzácnou mentálnou zrelosťou, kultúrou, intelektom. Súborom (aj) týchto osobnostných adjektív sa vyznačovala Schumannova Symfónia č. 4 d mol op. 120. Vo svojom naštudovaní je zadefinoval ako myšlienkovo náročnú, vnútorne mimoriadne logicky zomknutú, prepojenú, výrazovo menej diferencovanú, výpovedne bohatú a silnú. Leginus predstupuje pred orchester dôsledne pripravený, komunikuje výrečne a jasným gestom, tvorí, pointuje. Žilinčania hrali inšpirovane a bez výraznejších zaváhaní. Možno sa tešiť z prísľubov, ktoré talentovaný dirigent stále výraznejšie naznačuje. Ostáva len dúfať, že slovenská hudobná kultúra o neho nepríde skôr, než sa stihne na domácich pódiách „zabývať“...“

Lýdia Dohnalová, in: Hudobný život 3-4/2008